6.kolo Matadors   1 - 2

23.10.2010 Mladosť 18.00

Zostava: MIlo - Ďuri, Dodo, Ľubo, Krava, Paťo, Dávid, Peťo H., Milan

Už na začiatku musím napísať, že by sa tomuto zápasu asi najviac hodila výsledková remíza. Avšak skutočnosť je iná. Ale úplne iná.

Hlavne kvôli tomu, že všetko začalo tak a nasvedčovalo tomu, že by sme mohli pokračovať na víťaznej vlne. To len do 7.minúty. Dovtedy sme hrali v pohybe po celom ihrisku. Presná nahrávka striedala presnejšiu. Dostávali sme sa do zakončenia v pološanciach. Súper mal k tomu len jedného hráča na striedačke, nás bolo 8 tak sme chceli súperových hráčov uštvať. A ako som spomínal, darilo sa to do 7.minúty. Kedy Ďuri nahral cez stred a na stred oblúčikom Dodovi, Dodo si perfektne prikryl telom loptu, šikovne sa obtočil okolo súperovho obrancu, tak ako to len on vie, a nekompromisne prestrelil skoro zo šestky brankára Matadors. 1-0. Potom vzápätí prišla podobná situácia, kde sa Dodovi opäť podarilo obtočiť, avšak s nepresným zakončením. A tu akoby u nás utlo. Odvtedy sme začali behať po palubovke ako sliepky napadnuté vlkom na dvore. Nedostatočné dostupovanie súperových hráčov, ktorí boli veľmi technicky dobre vybavení a aj rýchli. Čo nám naozaj v tomto zápase robilo veľké problémy. Po našom vstrelenom góle vlastne už hral len súper. Veľmi dobre si nahrával po celej ploche, umne držal loptu a keď mohol vyrazil do šance. V 14.min. prišiel trest. Súper zahrával roh. Hráč nahral až skoro na pólku poslednému "matadorsovi" a ten z úctihodnej vzdialenosti, dobrých 20 metrov, čo je hodne na halu, prudkou bombou vymietol ľavý horný kút Milovej brány, ktorý loptu sledoval len ako kométu. Naozaj parádna strela. Milo bez šance. Možno pri lepšom postavení v bráne. Bolo 1:1 a tak skončil polčas. V prestávke sme si povedali že musíme zamakať. Bohužiaľ ostalo len pri slovách.

Súper pokračoval vo svojej hre. My aj keď sme mali loptu tak sme nevedeli vymyslieť nič. Nemožno uprieť snahu. Niekedy až prílišnú. Ale proste to nešlo. A prišiel ďalší trest. Paťo vyvážal loptu ako posledný hráč stredom cez dvoch hráčov... a ano.... stalo sa, že mu ju odobrali a rútil sa hráč na nebojácneho Mila. Záchrannú brzdu ešte ťahal Milan vracajúci sa napraviť kiks Paťa, ale opäť krásnym bodlom do pravého horného rohu menil súper skóre na 2-1 pre ich prospech. To nás ešte viac znervóznilo. A pritom bolo dosť času. No ale akurát tak ešte na súperové šance. My sme nevymysleli do konca zápasu vôbec nič a už duplom ked nervozita bolo obrovská, a sami medzi sebou sme ju ešte zvyšovali. Vrcholom bolo odkopnutie lopty Kravom, na ktorého zbytočne kričali hráči z lavičky. Mohli sme hrať ešte 40 sekúnd powerplay a zbytočne sme sa pripravili o túto šancu. :-(((.. No čo už. Prehrali sme... ale hlavy hore.. ideme ďalej... neni všem dnúm konec :-))))....

by Durynko

Neboli nájdené žiadne príspevky.